Ignác Gessay

(17.6.1874  - 12.8.1928)

         Ignác Gessay bol novinár a politik. Narodil sa v Tvrdošíne okres Dolný Kubín. Zomrel v Bratislave 12.8.1928. Je pochovaný  v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.  Čierny náhrobný kameň na jeho hrobe je ľahko vidno z  chodníka  ulice 29. augusta s výraznými zlatými literami jeho mena.

            Jeho otec Jozef Gessay bol roľník , matka Žofia, rodená Ferančíková. S manželkou Emíliou, rodenou Kohútovou mal  2 dcéry a 2 synov.

            V rokoch 1880 – 1885 vychodil ľudovú školu v Tvrdošíne, v rokoch 1886 – 1890  študoval na gymnáziu v Trstenej, v rokoch 1890  - 1891 študoval na učiteľskom ústave v Spišskom podhradí a v rokoch  1891 – 1894 v Egeri v Maďarsku.

            Od roku 1894 učil na Orave vo Veľkých Žbinciach, Liesku, Štefanove nad Oravou, Tvrdošíne -  Krásnej Hôrke, Ústí nad Priehradou, neskôr aj v Zemplíne. Po presídlení do USA učil od roku 1898  do roku 1900 v meste Olyphant v štáte Pensylvánia. Od roku 1900 až 1910 bol redaktor Amerikánsko-slovenských novín  v Pittsburghu, súčasne od roku 1903 – 1919  redaktorom Slovenského denníka a jeho hlavným redaktorom, od roku 1908 redaktorom Raráška, od roku 1913 hlavný redaktor  New Yorského denníka , od roku 1911  Národných novín, orgánu Národného slovenského spolku,  ktorý v roku 1915 spolu s Jánom Pankúchom  založili.  ( Ján Pankúch  pôsobil v štáte Pensylvánia najprv ako baník, neskôr ako tlačiarenský robotník, tlačiar a neskôr majiteľ tlačiarne a vydavateľ, ktorý zabezpečoval tlač a vydávanie slovenských národných publikácií pre slovenských vysťahovalcov  v USA.). Od roku 1915 – 1918 bol redaktorom Denného hlasu, stredoškolského časopisu Mládež, 1918 zakladateľ Nového Slováka, orgánu Slovenskej ligy v Amerike , 1918 – 1919 jeho redaktor. V roku 1919 bol členom československej delegácie na mierovej konferencii v Paríži. V roku 1920 organizoval  repatriáciu slovenských vysťahovalcov z USA , v rokoch 1920 – 1922 vydával informatívny časopis o slovenských vysťahovalcoch Americký Slovák v Bratislave.     

            Ako príslušník slovenského národného hnutia bol perzekvovaný uhorskými úradmi. Organizačne sa zameriaval na kultúrne a politické povznesenie amerických Slovákov, v roku 1901 bol funkcionárom Národného slovenského spolku. Bol v roku 1907 spoluzakladateľom a funkcionár Slovenskej ligy, pôvodca osvetovej akcie a edície „Štyri knihy za dolár“, prispel  do jej prvého zväzku (Kompendium od P. Jamarika).

           Po roku 1914 bol spoluorganizátorom prvého československého zahraničného odboja , ako referent pre vojenské veci zostavoval v Clevelande slovenské dobrovoľnícke jednotky , inšpiroval milióndolárovú zbierku na pomoc Slovensku. Pripravoval Clevelandskú dohodu , v máji 1918 podpísal Pittsburghskú dohodu  a bol členom  Československej národnej rady  v USA. V roku 1920 založil Slovenskú ligu na Slovensku, ktorá mala  najmä na národnostne zmiešanom území  buržoáznej I. ČSR kultúrno-výchovné ciele.

Bol autorom politickej a kultúrnej publicistiky, drobných próz, didaktických veršov, asi 4 tisíce úvodníkov. Redigoval  7 ročníkov Národného kalendára, v ktorom uverejňoval svoju poéziu. V roku 1914  organizoval tlačové kampane proti návštevám maďarských politikov Aponiho a Károlyho v USA. Je autorom dejín USA a memoárov o politických udalostiach okolo vzniku československej samostatnosti.

            Jeho syn Ján Gessay bol redaktorom v USA, kde v roku 1910 vydával v Pittsburghu mesačník Mládež, v roku 1912 redigoval v Scrantone štát Pensylvánia mesačník Nová vlasť.

            Druhý syn Vladimír Gessay, maliar, ktorý sa narodil  28.10.1904 v Pittsburghu štát Pensylvánia USA žil do roku 1945 v USA. Od roku 1920 študoval v súkromnej maliarskej škole G. Malého v Bratislave, 1922 – 1930 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u j. Obrovského a 1925 – 1930 u Maxa Švabinského, 1930 – 1931 na Akadémii Julien v Paríži u Jeana –Paula Laurensa. V roku 1937 zabezpečoval v New Yorku  ako člen Spolku slovenských umelcov výstavu slovenského umenia. Vo svojej výtvarnej práci naväzoval na slovenskú výtvarnú generáciu 20. rokov v jej hľadaní národného slohu, maľoval krojové štúdie, horské krajiny a zátišia. Inšpiroval sa  najmä vidieckym životom stredného Slovenska, Horehroním a Važcom.